Úterý, 18 června, 2024

Neurovedkyňa prezradila tri spôsoby, ako precvičuje svoju pamäť a čo ju môže poškodiť

Pamäť môže zrádzať. Človek máva občas pocit, že si na niečo musí spomenúť, ale vytúžený detail sa nedarí z pamäti vyloviť. Podľa neurovedkyne Amishi Jha býva často na vine nedostatočná pozornosť.

Amisha Jha, profesorka psychológie na univerzite v Miami, ktorá sa zaoberá skúmaním pozornosti alebo pracovnej pamäte, uviedla pre web americkej televízie CNBC tri cvičenia, ktorými posilňuje svoju pamäť. Rovnako varuje aj pred zlozvykom, ktorý ju môže poškodzovať.

Neurovedkyňa odporúča maximálnu pozornosť a opakovanie vo chvíli, keď sa dozvieme novú informáciu – napríklad keď sa nám predstaví nový kolega. K podobnému postupu nabáda aj vo chvíli, keď prežijeme výnimočný moment, ktorý si chceme uchovať v pamäti. Jha štádium nácviku prirovnáva k školskému memorovaniu pomocou stručných nápisov na kartičkách.

Tento spôsob spočíva v užívaní prítomnej pozornosti na prepájanie nových informácií a zážitkov so spomienkami, ktoré už máme uložené. „Takto sa dajú uchovávať oveľa bohatšie spomienky,“ hovorí Amisha Jha.

„Predstavte si chobotnicu. Teraz vám poviem, že chobotnica má tri srdcia. Ak ste to doteraz nevedeli, prepojíte si túto novú informáciu s obrazom chobotnice, ktorý je už vo vašej hlave,“ uvádza neurovedkyňa príklad. „Až nabudúce uvidíte fotografiu či video chobotnice, je možné, že sa vám to zrazu vybaví, otočíte sa na človeka vedľa seba a spýtate sa: Vedel si, že chobotnica má tri srdcia?“ dodáva.

Opakovaním vzniká dráha, pozor ale na preťaženie
Predchádzajúce dva procesy podporujú okamžité utváranie spomienok. Ale aby sa informácie stali súčasťou dlhodobej pamäte, je potrebná ich konsolidácia. Tým, že si vytúžený zážitok či informáciu prehrávame opakovane, vzniká v pamäti pomyselná dráha. Cieleným opakovaním mozgovej aktivity sa utvára spojenie medzi jednotlivými neurónmi.

Podľa americkej profesorky má negatívny vplyv nielen na pamäť, ale aj na myslenie ako také to, keď sa neustále niečím zamestnávame a nedoprajeme svojmu mozgu chvíľu pokoja.

„Ste v supermarkete, naplnili ste košík a vyrážate k pokladniam. V rade vytiahnete telefón, vyskočí na vás pracovný a osobný e-mail. Prečítate si obaja. Potom začnete odpovedať na ten pracovný. , prejdete na Twitter, kde vám niekto odpovedal na váš príspevok. Zaujme vás tam článok. Ste v polovici, keď vám pokladníčka oznámi konečnú čiastku,“ opisuje neurovedkyňa modelovú situáciu s tým, že odpoveď na mail budete musieť dopísať neskôr.

Mozog potrebuje odpočinok
Profesorka z University of Miami varuje pred pokušením zapájať svoj mozog pri každej voľnej chvíli, namiesto toho odporúča mu dopriať úplný odpočinok. „Už vás niekedy napadlo niečo skvelé počas sprchovania? Zrejme to nebolo preto, že by vás inšpirovala vôňa šampónu, ale tým, že ste si so sebou nemohli vziať mobil ani počítač. Nič nestrhávalo vašu pozornosť,“ vysvetľuje Amisha Jha.

Chvíle, kedy necháme našej mysli úplnú voľnosť a ničím ju nezaťažujeme, podľa nej môžu veľmi podporovať kreativitu. „V mozgu sa utvárajú nové spojenia, rodia sa nové nápady, ale tiež sa konsoliduje pamäť,“ hovorí akademička.

„Buďte pozorní, keď si chcete niečo zapamätať, ale tiež nechajte častejšie svoju myseľ len tak voľne poletovať,“ uzatvára.

Další články autora

Comments

- Komerční sdělení-PR články

Nejnovější články