Neděle, 14 července, 2024

Zabudli sme na najzdravší pohyb, nič nestojí a výrazne podporuje imunitu

Chôdza je od pradávna najprirodzenejší spôsob pohybu a najjednoduchšia fyzická aktivita, ktorú je možné prevádzkovať, pokiaľ športu príliš neholdujete. Zlepšuje totiž dýchanie, pomáha podporiť imunitu a dokonca má meditatívne účinky. Stačí si spomenúť na peších pútnikov alebo známu lesnú terapiu, ktorá odporúča chôdzu po lese.

Nemusíte práve ujsť 10 tisíc krokov denne, aby ste splnili svoj limit v chytrej aplikácii. Podľa vedeckých štúdií je dôležitejšia priemerná rýchlosť chôdze. Pokiaľ každý deň venujete aspoň hodinu svižnejšej chôdzi, je to dobrý základ, ako si udržať fyzičku. Prechádzky na čerstvom vzduchu majú navyše preukázateľne pozitívny vplyv na ľudskú imunitu a tiež na psychiku.

Pravidelná chôdza má hneď niekoľko zdravotných benefitov. Predovšetkým sa jedná o najprirodzenejší spôsob pohybu, takže pokiaľ práve netrpíte problémy pohybového ústrojenstva, mal by byť tiež bezbolestný. Pri svižnej chôdzi sa dá dostať do aeróbnej fázy, pri ktorej zahrejete svaly, a začnete navyše spaľovať tukové zásoby.

„Pravidelná chôdza má všetky bežné výhody aeróbneho cvičenia, ako je zlepšenie obehového systému, zníženie obsahu cukru v krvi, ustálenie krvného tlaku a zníženie úzkosti a depresie,“ uviedol pre Discover Magazine Emmanuel Stamatakis zo Sydneyskej univerzity. Pár minút chodenia vonku dokáže ráno rozprúdiť krv a večer naopak príjemne uvoľniť pred spaním.

Stamatakis a jeho kolegovia vo svojich dvoch rokoch starej štúdii zahŕňajúcej zhruba 50 tisíc anketárov tvrdia, že pokiaľ ľudia chodia pravidelne a rýchlo, predlžujú si tým život a znižujú riziko úmrtia na väčšinu bežných civilizačných chorôb, okrem rakoviny.

Chôdza pomáha cibriť myšlienky a zlepšuje sústredenie
Navyše je dokázané, že chôdza okrem upokojenia pomáha cibriť myšlienky a zlepšuje sústredenie. Aeróbne aktivity totiž majú veľmi pozitívny vplyv na hipokampus – časť mozgu zodpovednú za priestorovú orientáciu a pamäť.

Vedci preto usudzujú, že pohyb pomáha zlepšovať plasticitu mozgu, tvoriť nové neuróny a nové synaptické spoje v mozgu. Aj preto vás možno pri prechádzke po celodennom sedení za počítačom napadne nové riešenie problému, nad ktorým ste si celý deň lámali hlavu.

Skôr než betónové ulice mesta sú pritom na prechádzky do prírody. Pokiaľ to ale do nej máte ďaleko, skúste aspoň vyhľadať park, kde sa nadýchnete čerstvého vzduchu a budete obklopení zeleňou.

Terapeutické účinky prírody pritom nie sú žiadnou prevratnou novinkou. Prechádzky absolvoval s klientmi už Carl Gustav Jung, ktorý sa s nimi prechádzal po záhradách psychiatrickej kliniky. V Japonsku v 80. rokoch zase vznikla lesná terapia šinrin-joku. Tá spočíva v pobytoch v lese, objímaní stromov i chôdzi po mäkkej hline alebo cestičkách z machu.

Terapia je pritom založená na výsledkoch výskumov, ktoré ukázali, že už niekoľkohodinový pobyt v lese má preukázateľne pozitívny vplyv na zníženie stresu, tlaku a zlepšenie pozornosti ľudí. Pobyty v lese sú tak už niekoľko rokov v Japonsku či USA zaradené medzi terapeutické prostriedky. Aj v slovenskom prostredí existujú psychoterapeutické sedenia, ktoré je možné absolvovať počas prechádzky lesom.

Americká štúdia z roku 2019 zverejnená v časopise vydávanom asociáciou Anxiety and Depression Association of America uvádza, že tri hodiny akejkoľvek fyzickej aktivity týždenne významne znižujú riziko depresie. Pri prechádzke sa navyše dá cvičiť aj technika takzvanej všímavosti (mindfulness), ktorá pomáha zoceľovaniu voči stresu a úzkostným stavom. Pri každom kroku sa stačí naplno sústrediť na svoj dych.

Pokiaľ tak cítite, že druhá vlna pandémie koronaviru má neblahý účinok na vaše psychické zdravie, vyrazte čo najskôr na aspoň hodinovú prechádzku.

Další články autora

Comments

- Komerční sdělení-PR články

Nejnovější články